Mikuláš Konkoly-Thege (1842-1916) v r. 1871 začal astronomické pozorovania v Ógyalle (dnes Hurbanovo). Jeho zásluhou sa postupne vybudovalo komplexné observatórium. Prvé sporadické geomagnetické pozorovania na observatóriu v Ógyalle spadajú do obdobia rokov 1867-1871. Postupne po získaní nových prístrojov a zdokonalení pozorovaní sa tu vytvorili priaznivé podmienky pre pravidelné merania. Konkoly-Thege ako riaditeľ Štátneho ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus v Budapešti zistil, že výsledky geomagnetických pozorovaní na observatóriu v Budíne strácali na hodnovernosti, pretože boli stále vo väčšej miere rušené rastom veľkomesta, jeho industrializáciou. Ukázala sa naliehavá potreba premiestnenia observatória. Preto po roku 1890 vykonával geomagnetické merania aj v Ógyalle, kde rušivé priemyselné vplyvy boli zanedbateľné. Postupne nahradil týmito meraniami pozorovacie aktivity na observatóriu v Budíne. Geomagnetické observatórium v Ógyalle bolo oficiálne otvorené 30. septembra 1900 a v súlade s Konkoly-Thegeho prianím odovzdané do správy štátu. Tento svoj zámer presadil ako poslanec uhorského snemu. Predtým sa neúspešne pokúšal zveriť spravovanie observatória inštitúcii, ktorá by mala možnosti materiálne zabezpečiť jeho chod, napr. Bratislavskej (1876) a Budapeštianskej (1880) univerzite. Vtedy postavená nová budova observatória slúžila hlavne pre administratívne účely, a v jej veži boli inštalované prístroje na meteorologické merania. Na realizáciu meraní GMP bol ešte v r. 1898 vybudovaný variačný pavilón (obr.2) a malý drevený pavilón pre absolútne merania (obr.3).

Obraz 2.: Variačný pavilón.

Obraz 3. Malý pavilón pre absolútne merania.

Výsledky meraní sa publikovali (do r. 1905 len hodnoty o 7., 14. a 21 hodine, postupne pribudli všetky hodinové hodnoty) ako mesačné správy o všetkých druhoch pozorovaní na observatóriu v Ógyalle (1893-1896), resp. ako výročné správy (špeciálny diel II.) Štátneho ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus v Budapešti (1897-1917). Po prvej svetovej vojne a vzniku Československej republiky v r. 1918 observatórium v Starej Ďale bolo v správe Ministerstva školstva a národnej osvety v Prahe. Meraniami bol poverený A. Dittrich, ktorý vr. 1924 obnovil merania deklinácie. Od r. 1938 tu začal pôsobiť J. Bouška. Na observatóriu bol pracovníkmi Štátneho geofyzikálneho ústavu v Prahe umiestnený nový poľný magnetický teodolit Askania na meranie D a začali sa merania variácií H pomocou Mascartovho bifílárneho variometra. Výsledky meraní D publikoval Štátny ústav geofyzikálny v Prahe ako periodikum "Bulletin magnétique". Po prvej viedenskej arbitráži v novembri 1938 časť územia južného Slovenska (aj Stará Ďala) pripadla Maďarsku až do roku 1945. Prácu observatória vr. 1939-1944 zabezpečovali G. Bárta a J. Bucsy. V r. 1939 prebehla rekonštrukcia magnetických prístrojov, na ktorej sa významne podieľal dánsky geomagnetik La Cour. Priniesol tri prístroje QHM, čo umožnilo určenie konštánt Wildovho teodolitu, opraveného v r. 1942 v Niemegku. Pribudli aj ďalšie prístroje: La Courova váha, zemský induktor Askania s mikrogalvanometrom a torzná skriňka Askania na meranie deklinácie. Obnovilo sa publikovanie výsledkov meraní formou výročných správ (II. diel) Štátneho ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus (1939-1944). Po ukončení druhej svetovej vojny v r. 1945 a návrate odtrhnutého územia spolu so Starou Ďalou Československu sa začína moderná história Geomagnetického observatória (GO) Hurbanovo. Jej počiatočná fáza bola najťažšia, pretože bolo treba preklenúť obdobie pozastavenia meraní, keďže všetky prístroje okrem variometrov boli koncom r. 1944 odvezené do Budapešti. Na Slovensku vzniká nová štruktúra vládnej moci a štátnej správy. Zriadené Povereníctvo školstva, vied a kultúry bolo poverené správou observatória. Za vedúceho observatória bol vymenovaný Štefan Ochaba, ktorý vykonával túto funkciu do r. 1960. Záujem štátu, aby observatórium čo najskôr mohlo adekvátne plniť svoje poslanie, sa prejavil v postupnom obnovovaní prístrojovej vybavenosti observatória.

Nové perspektívy pre rozvoj vedy na Slovensku sa otvorili zriadením vrcholnej vedeckej inštitúcie - Slovenskej akadémie vied (SAV). Jej oficiálne založenie 18. júna 1953 naštartovalo proces združovania existujúcich pracovísk vedecko-výskumného zamerania ako zväzku vedeckých ústavov SAV. Akadémia prevzala správu GO Hurbanovo, ktoré sa čoskoro stalo súčasťou novovzniknutého (r. 1953) Geofyzikálneho ústavu SAV (GFÚ SAV).

Rozvoj prístrojovej bázy observatória a udržanie kontinuity meraní považoval GFÚ SAV hneď od začiatku za najdôležitejšie. Celkový chod observatória sa zabezpečoval obdobným spôsobom aj po vymenovaní ďalších vedúcich:

Eduard Csitneki 1960 - 1965

Silvester Krajčovič 1965 - 1970

Štefan Pintér 1970 - 1986

Jozef Podsklan 1986 - 1988

Ján Kiss 1988 - 1990

Zoltán Vörös 1990 – 2001

Fridrich Valach od r. 2001.

Pre absolútne merania získalo observatórium vr. 1948 zemský induktor a astatický galvanometer výroby Mating-Wiesenberg. Štátny ústav geofyzikálny v Prahe zapožičal poľný teodolit Askania. V priebehu r. 1948 bola zrekonštruovaná a inštalovaná vo variačnom pavilóne súprava na registráciu geomagnetických elementov D, H, Z. Na registráciu D a H slúžili modifikované unifilárne Carpentierove variometre a zložka Z sa merala pomocou La Courovej váhy. Nepretržité a kompletné geomagnetické pozorovania sa začali 1. januára 1949 a od tohto času sa odvíja úplný rad pozorovaní zložiek D, H, Z. Meranie D a H, ktoré bolo dovtedy zabezpečované poľným teodolitom Askania sa zmodernizovalo a od r. 1955 sa pre tento účel začal používať normálny magnetický teodolit Mating-Wiesenberg, ktorý vyše 40 rokov slúžil ako observatórny štandard pre meranie deklinácie. Na udržanie kontinuity meraní sa v r. 1955-56 vykonávali merania paralelne obidvoma prístrojmi. Bol postavený nový pavilón (r. 1950) pre absolútne merania (obr. 4), pretože pôvodný absolútny pavilón bol už zastaralý.

Obraz 4.: Pavilón pre absolútne merania

V novom absolútnom pavilóne 5 X 4 m" sa nachádza 6 pilierov na umiestnenie prístrojov. Absolútne merania v tomto pavilóne sa začali vr. 1951. Vr. 1958 bola zakúpená nová variačná súprava Mating-Wiesenberg s registračnou rýchlosťou 2, 6 a 12 cm/hod, ktorá bola inštalovaná v r. 1959 vo variačnom pavilóne po jeho dôkladnej rekonštrukcii . Slúžila na meranie D a tiež zložiek H, Z a využívala sa až do r. 1968, kedy v novom variačnom pavilóne (obr. 5) bola inštalovaná kombinovaná registračná aparatúra s registrátorom Mating-Wiesenberg a senzormi typu Bobrov.

Obraz 5.: Nový variačny pavilón.

Využívala sa na meranie H, D, Z a F s rýchlosťou 2 a 6 cm/hod až do r. 1996. V r. 1964 bola inštalovaná ďalšia variačná stanica na rýchloregistráciu typu La Cour. V r. 1969 Carpentierovu variačnú sústavu nahradila prenosná variačná stanica s fotoregistráciou typu Bobrov, vyrobená v dielňach IZMIRAN (Moskva). Tvorivá spolupráca s IZMIRANom (Ústav pre zemský magnetizmus, ionosféru a šírenie rádiových vín Akadémie vied ZSSR) bola veľkým prínosom pre modernizáciu registrácie GMP.

Na meranie vertikálnej zložky GMP sa od roku 1960 používal pristroj BMZ č. 243 (balance magnetometrique zero). V r. 1966-1967 sa zadovážili modernejšie prístroje, a síce BMZ č. 273 a 282; na meranie horizontálnej zložky GMP pribudli v tom čase prístroje QHM 640, 641, 642 a neskôr QHM 1049, 1050 a 1051. V r. 1973 dostalo observatórium protónový magnctometer typu ELSEC 520/480 s kompletným vybavením. Prístroj pomocou Helmroltzových cievok umožňoval merať okrem totálnej intenzity GMP aj vertikálnu a horizontálnu zložku. Do polovice 80-tych rokov prístrojová báza observatória sa nemenila. Nepretržitá registrácia a absolútne merania GMP sa vykonávali pomocou prístrojov nadobudnutých v 60-tych rokoch. V rokoch 1981-1986 boli skúšobne vykonávané prvé digitálne registrácie pomocou digitálnej stanice CMVS-2. Postupne sa začala analógová registrácia nahradzovať digitálnou. V r. 1986 bol zakúpený digitálny protónový magnetometer ELSEC 820 M2. Meranie deklinácie D bolo tiež vylepšené vďaka kremenným deklinometrom QD č. 20 a 21. V rámci tesnej medzinárodnej spolupráce bola na observatóriu realizovaná inštalácia modernej digitálnej aparatúry (1996): - variačná stanica Torsion Photoelectric Magnetometer TPM (z Poľska), ktorá je prerobená z kremenného variometra typu Bobrov - digitálna stanica Magson (z Nemecka, Volkswagcnstiftung). Obidve variačné stanice registrujú zložky X, Y, Z. Postupne bola úplne zastavená analógová fotoregistrácia GMP (1998). Aj absolútne merania sa modernizovali vďaka DI-flux teodolitu THEO015B - ELSEC 810, ktorý sme dostali (1996) z GO Niemegk (Nemecko). V r. 2003 bol zakúpený ďalší DI-flux teodolit LEMI-203.

Priaznivé podmienky pre publikačné aktivity vytvorené v rámci SAV umožnili zabezpečiť pravidelné vydávanie (Results of Geomagnetic Observations at the Hurbanovo Geomagnetic Observatory, 19xx, roky 1949-1995) výsledkov geomagnetických pozorovaní formou ročeniek. Dnes sa dáta uchovávajú na elektronických médiách. V r. 1998 bolo naše observatórium oficiálne zapojené do medzinárodného programu INTERMAGNET - sieť v reálnom čase pracujúcich geomagnetických observatórií , keď dostal štatút IMO (INTERMAGNET Magnetic Observatory). Observatórium slúži ako kalibračné miesto pre všetky poľné magnetometre na Slovensku. Poskytuje údaje o stave a porušenosti GMP pre armádu, telekomunikácie a niektoré súkromné subjekty. Je referenčným centrom pre meranie geomagnetickej deklinácie na Slovensku.